Kvalifikačná karta vodiča S
pribúdajúcou hasičskou technikou v hasičských zbrojniciach sa čím ďalej tým
viac diskutuje o povinnej základnej
kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov, tzn. potrebe
kvalifikačnej karte vodiča.
Ministerstvo
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Vám ponúka
informačný portál, www.kkv.sk , týkajúci sa vodičov, ktorí sú povinní podľa
zákona č. 280/2006 Z. z. o základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku
niektorých vodičov (ďalej len „zákon č. 280/2006 Z. z.”) v znení neskorších
právnych predpisov sa podrobiť povinnej základnej kvalifikácií alebo
pravidelnému výcviku.
Na
tejto stránke sa dozviete, ako postupovať pri získaní kvalifikačnej karty
vodiča, aké školenie a kde je povinný vodič absolvovať, kontaktné údaje na
školiace strediská a legislatívne predpisy, ktorými je táto oblasť upravená.
Zákon
č. 280/2006 Z. z. nadobudol účinnosť od 1.9.2006 a vymedzil povinnosti a práva
pre vodičov z hľadiska základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku na základe
implementovania SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2003/59/ES z 15. júla
2003.
Z
vyššie uvedeného zákona pre dobrovoľných
hasičov vyplýva nasledovné:
(4)
Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na vodičov a)
vozidiel s maximálnou povolenou rýchlosťou 45 km/hod.,
b)
vozidiel používaných ozbrojenými silami, útvarmi civilnej ochrany obyvateľstva,
colnou správou, Policajným zborom, Hasičským a záchranným zborom, Horskou
záchrannou službou, Zborom väzenskej a justičnej stráže,
c)
vozidiel, ktoré sa na účely technického vývoja, opravy alebo údržby podrobujú
testom,
d)
nových vozidiel a prestavaných vozidiel, ktoré ešte neboli uvedené do
prevádzky,
e)
vozidiel používaných v prípadoch núdze alebo na záchranné práce a na
odstraňovanie následkov havárie, živelnej pohromy alebo inej mimoriadnej
udalosti,
f) a
na osoby vo výcvikových vozidlách autoškoly počas kurzu na získanie 1.
vodičského oprávnenia skupiny alebo podskupiny vodičských oprávnení podľa § 2
ods. 1, 2. osvedčenia o základnej kvalifikácii alebo osvedčenia o pravidelnom
výcviku,
g)
vozidiel používaných na nepodnikateľskú prepravu osôb alebo nákladu pre vlastnú
potrebu,
h)
vozidiel používaných na prepravu materiálu alebo zariadenia, ktoré má vodič
použiť počas výkonu práce v rámci svojho zamestnania alebo povolania, ak
vedenie vozidla nie je jeho hlavnou činnosťou.
Právnicky
výklad nám poskytol Mgr. Matej Šarišský: Rozhodujúci je účel použitia vozidla. Ak plní úlohy uvedené
v § 2 ods. 4 písm. e), tak KKV vodič nemusí mať.
Písm.
b) sa na hasičské vozidlá DHZ či DHZO nevzťahuje pretože pri taxatívnom
vymedzení subjektov tam DHZ/DHZO nie sú uvedené.
Výnimka
podľa písm. e) sa má podľa môjho názoru správne vykladať tak, že táto sa viaže
nie na samotné vozidlo ale na účel na ktorý je v tom ktorom prípade použité. Za
pravdu mi dáva aj nižšie uvedený odkaz na stanovisko Ministerstva.
Už
na samotnej stránke na ktorú sa odvolávate je stanovisko Ministerstva, že za istých situácii vodič vozidla DHZ/DHZO KKV potrebuje a
za istých nie.
http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=162851
– predposledná odrážka pod textom v časti príklady.
Tu
je však prípustný aj taký extenzívny výklad, a podľa mňa celkom správny, že
pokiaľ aj vozidlo nie je priamo použité za účelom uvedeným v písm. e) ale v
širšom zmysle je prípravou na plnenie takéhoto účelu, tak vodič KKV nemusí mať.
Ide aj o technickú záležitosť – Vozidlo nesmie dlho stáť a teda pokiaľ je cesta
na napr. súťaž zaradená v rámci prípravy a údržby techniky ako tzv. kondičná
jazda, tak vodič KKV nemusí mať, ďalej rovnako napr. cvičenie alebo cvičný
poplach – tu ide rovnako o prípravu za účelom plnenia cieľa podla písm. e). Ale
ak napr. ide niekto s autom sa ukázať pri príležitosti napr. osláv vo vedľajšej
obci alebo na deň detí, tak KKV musí vodič mať. Opäť rozdiel, pokiaľ posádka
auta na rovnakej udalosti zároveň plní úlohy protipožiarnej hliadky na takomto
zhromaždení, tak už sa výnimka aplikuje.
Áno
otázne/problematické je reálne preukazovanie v praxi ale text zákona sa v
súčasnosti viaže na účel použitia a nie na druh vozidla. Každý DHZ/DHZO by mal
mať plán výcviku. Taktiež účel použitia vozidla vždy určuje ten kto ho vysiela
– veliteľ, starosta či operátor príslušného strediska. Preto ak by napr.
hasičská Avia (eventuálne akékoľvek iné vozidlo kat. C a vyššie – aj napr.
teraz aktuálne Iveco či ešte niekde stále používaná hasičská Karosa) viezla
deti/mužov na futbal – bola a často ešte aj je bežná prax a realita, tak vodič
takéhoto aj hasičského vozidla KKV mať musí !!! Rovnako ak je hasičská Tatra
nejakou FO/PO prenajatá za účelom napr. zavlažovania alebo vyčistenia cesty
(napr. kôli znečisteniu výjazdom zo staveniska) – čo je aj pomerne častá správna
prax obcí s cieľom poníženia nákladov na údržbu vozidla, tak v týchto prípadoch
vodič aj hasičského vozidla musí mať KKV a výnimka podľa písm. e) sa na neho
nevzťahuje.
Preto
pokiaľ ide o toľko omieľané hasičské súťaže, tak odporúčam ich zaradiť do plánu
výcviku a do tzv. knihy výjazdov/knihy jázd písať kondičná jazda – hasičská
súťaž. V prípade cvičení písať cvičenie. V prípade účasti na oslavách napr. vo
vedľajšej obci alebo dni detí písať – kondičná jazda, prípadne preventívne
opatrenie OPP alebo protipožiarna hliadka – tu však posádka musí byť skutočne
spôsobilá ako hliadke alebo preventívnom opatrení spôsobilé družstvo.
Vysielateľ
vozidla určuje aj účel jazdy a práve podľa tohto účelu sa výnimka na konkrétny
prípad vzťahuje alebo nevzťahuje.
Pokiaľ
vysielateľ vozidla, formálne síce deklaruje, že ide napr. o kondičnú jazdu ale
v skutočnosti o napr. prepravu futbalového družstva, tak nejde o zákonnú
výnimku a sankcia zo strany príslušného orgánu ak vodič nebude mať KKV je
reálna. Vysielateľ resp. vodič zodpovedá za to, že sa na neho výnimka skutočne
vzťahuje.
Rovnako
pokiaľ niektorá DHZ/DHZO resp. obec formálne deklaruje, že ide o kondičnú jazdu
ale vozidlo takto cez kondičné jazdy najazdí napr. 600km mesačne, tak je to
možné považovať za obchádzanie zákona a preto sa výnimka neaplikuje a vodič je
povinný mať KKV. Je potrebné výnimku napr. v podobe kondičnej jazdy uplatňovať
v primeranej miere. Navyše ak by sme sa striktne držali predpisov, tak v Pláne
výcviku, údržby a opráv by mal byť presne stanovený počet km alebo aspoň rozsah
(minimum – maximum) km ktoré má vozidlo a rovnako aj každý z ustanovených
vodičov zásahového vozidla za určité časové obdobie (spravidla mesiac)
najazdiť. A preto logicky v prípade ak má vozidlo najazdené km nad rozsah stanovených
kondičných jázd, tak už nemôže ísť o kondičnú jazdu.
Len
pre úplnosť je vhodné aj uviesť aj to, že pokiaľ za vodiča vozidla máte v zbore
člena ktorý v rámci napr. výkonu povolania pravidelne jazdí (ale tento už má
KKV titulom povolania), tak tento ako vodič nemusí mať najazdené km na
konkrétnom hasičskom vozidle ale jednoducho má mať absolvovanú priebežnú
minimálnu prax.
Prajem
veľa šťastných km
zdroj: www.dobrovolnyhasici.sk
|